Čierny Peter pre denné stacionáre

Posted on

Hoci v NR SR bola prijatá novela zákona o sociálnych službách,  boj o prežitie denných stacionárov sa neskončil a teraz budú naozaj bojovať o prežitie ich zamestnanci. No a klienti si budú hľadať nový zmysel života…

Od minulého roka ministerstvo práce poľuje na stacionáre a vôbec sa tým netají. Hľadá si rôzne formy, nie vždy celkom kóšer. Napríklad na jar všetky stacionáre zháňali neexistujúce potvrdenie, že spĺňajú podmienky vyhlášky ministerstva zdravotníctva, aj keď už v tom čase vedeli, že podmienky sa idú meniť. Ešte predtým sa zaviedla vyhláška s tým, že denné stacionáre ako jediné nedostali prechodné obdobie na zrealizovanie zmien a museli ich mať splnené od platnosti vyhlášky. Rezort práce sa často zaoberá podmienkami, ktoré nespadajú do jeho kompetencie.

A potom prišli na rad kontroly. V reči nekompetentného ministerstva práce to nazvali pojmom monitoring, lebo sú si vedomí, že tak ďaleko zasahovať nemôžu. Skontrolovali 186 stacionárov z celkového počtu cca 320.  Zo 186 kontrolovaných neposkytli dotácie pre 37 prevádzok  (čísla sú z ich stanoviska na naše otázky, na tlačovke ministerstvo prezentovalo o niečo odlišné čísla).  Ešte v máji štátny tajomník Ondruš povedal, že 90 % kontrolovaných zariadení nespĺňalo zákonom dané podmienky.  Ak si to premeníme na čísla, tak monitoring bol vykonaný vo viac ako polovici všetkých denných stacionárov a teda 19 % kontrolovaných zariadení nespĺňalo zákonom dané podmienky, čo je cca 11 % zo všetkých zariadení. Zvláštna matematika.  A čo vlastne kontrolovali? Podľa tvrdenia ministerstva práce kontrolovali dochádzku, ale aj priestory.

Minister Richter na pondelkovom Výbore NR SR pre sociálne veci vytiahol jeho obľúbený, aj keď už otrepaný  príklad z monitoringu, kedy denný stacionár nespĺňal priestorové požiadavky. Znovu sa chválil ako zle dopadol monitoring, ale koho to je vizitka? Prečo sa kontroly, pardón, monitoring denných stacionárov nevykonávali skôr alebo pravidelne?  Pán minister Richter by mal sklopiť uši a v tichosti hľadať skutočnú príčinu. Nie poukazovať na stacionáre.

O nekompetencii ministerstva svedčí aj fakt, že nevedeli  (alebo nechceli) odpovedať na otázky, koľko stacionárov vzniklo v rokoch 2015 – 2017 a  koľko ich v tomto období zaniklo. Pri tejto otázke nás odkázali na jednotlivé VÚC. Paradoxne VÚC nás odkázali na stránku ministerstva práce, kde sa nachádza centrálny register poskytovateľov sociálnych služieb. Ako môže ministerstvo práce pripravovať rozpočet, keď ho súhrnné informácie nezaujímajú?

Niektoré stacionáre po kontrolách do dnešného dňa nedostali žiadnu odpoveď. Podľa odboru sociálnych služieb, pre stacionáre by malo byť postačujúce, že na účet im prišli peniaze. Oficiálne stanovisko hovorí, že stacionáre ktoré závažným spôsobom porušili podmienky sa to dozvedia prostredníctvom oznámenia. Veľmi zvláštny postup, keď len na základe monitoringu ministerstvo stopne financovanie… ale všetko je možné.

A jeden konkrétny príklad:

Podľa tvrdenia prevádzkovateľa jedného denného stacionára, kontrolóri naznačili, že by  problém mohol byť so zabezpečením bezbariérovosti (ministerstvo priznalo, že sledovali aj tieto podmienky). Pri kontrole na mieste sa im zdal schodolez nedostatočný (ale asi sa na 100 % nevedeli rozhodnúť). Keď odhliadneme od faktu, že rezort žiadnych odborníkov na bezbariérovosť nemá a je jasné, že v tejto oblasti iba tápajú, mohli prižmúriť očko.

Apropo, keďže pomoc odborníkov na bezbariérovosť nikto nehľadá, vznikajú nám tu oveľa väčšie prešľapy, ako je napríklad „fungl“ nová budova Ministerstva zahraničných vecí na Pražskej (z roku 2016), ktorá  schodolez za bezbariérové riešenie považuje a projektanti  sa tým chválili ešte v projekte.

Je fakt, že zariadenia ako denné stacionáre by bezbariérové mali byť (rovnako ako všetky budovy štátnej a verejnej správy), bez ohľadu na dobu, kedy vznikli. To, že bezbariérové nie sú, je výsledkom nezáujmu o túto oblasť.

Ministerstvo práce a ministerstvo zdravotníctva (aj iné ministerstvá – školstva, dopravy, vnútra) by mali zvážiť zamestnávanie odborníka, ktorý budovy bude vedieť zhodnotiť objektívne a nebude strieľať naslepo.

Kontrola v stacionári prebehla. Okrem sporného schodolezu, všetko ostatné vyzeralo byť O.K. Závery im však (podľa vyššie spomenutých riadkov) chýbajú. Peniaze im prišli, čo naznačuje, že tento stacionár sa za problematický nepovažuje. Na druhej strane, celý rok aj tento stacionár bojoval s novými podmienkami, ktoré priniesla predchádzajúca novela a zdá sa, že tú ďalšiu už stacionár neprežije. Od januára si zamestnanci, aj klienti, budú musieť hľadať nové pôsobisko.

Zdá sa, že denné stacionáre majú svoje hodiny zrátané. Ich ďalšia existencia je stále v rovine sľubov. Lenže zo sľubov sa nedá fungovať ani jeden deň. Schválenou novelou zákona o sociálnych službách si niektoré typy sociálnych služieb polepšia, alebo načas zažehnajú problémy, ale iné zostávajú v úzadí. Čierny Peter zostal v rukách denných stacionárov. Okrem pochybných zaniknú aj kvalitné, mestá a obce avizujú, že nebudú schopné financovať tieto zariadenia, ako im ukladá novela zákona.

K celej problematike len toľko: udialo sa niečo totálne typické pre Slovensko. Ministerstvo potrebuje ušetriť financie, keďže neexistuje žiadny vážny dôvod, nájde pseudodôvod pod rúškom zneužitia finančných prostriedkov pár subjektami a potrestá všetkých.

zverejnené na stránke https://dennikn.sk/blog/cierny-peter-pre-denne-stacionare/