foto: internet

Pripomíname si výročie prijatia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, s napĺňaním však na Slovensku výrazne zaostávame

Posted on

Práve dnes, 13. decembra, si pripomíname desiate výročie prijatia Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. V Slovenskej republike dohovor nadobudol platnosť 25. júna 2010. Podľa poslankyne za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osbnosti (OĽANO-NOVA) Silvie Shahzad bolo prijatie dohovoru historickým úspechom a prinieslo nádej miliónom ľudí so zdravotným postihnutím.

“Dohovor má v slovenskom právnom prostredí vyše šesťročnú históriu, môžeme preto právom očakávať, že by mali existovať aj nejaké konkrétne výsledky a jasne formulovaná stratégia naplnenia obsahu Dohovoru,” poznamenáva S. Shahzad. V realizácii podľa nej na Slovensku výrazne zaostávame, ako osoba so zdravotným postihnutím má množstvo skúseností s nedostatkami i vážnymi problémami z dennodennej praxe.

Aj preto bude na najbližších schôdzach parlamentu iniciovať sériu návrhov zákonov, ktoré budú vychádzať práve z reálneho života ľudí s postihnutím a mali by zlepšiť podmienky pre plnohodnotné zapojenie sa do života. Silvia Shahzad zdôrazňuje, že v našich podmienkach si musíme opäť pripomenúť dve kľúčové myšlienky Dohovoru. “Prvá je „Nič o nás bez nás“, kde sa v Článku 4 hovorí, že pri rozhodovaní o otázkach ľudí so zdravotným postihnutím treba s nimi všetko dôkladne konzultovať a aktívne spolupracovať s reprezentatívnymi organizáciami, pretože práve ľudia so zdravotným postihnutím sú expertami v danej oblasti. Ideálne by bolo, ak by osoby so zdravotným postihnutím boli priamo zapojené do procesu implementácie. Nemohlo by byť väčšie a uveriteľnejšie gesto napĺňania Dohovoru, ako vytvorenie pracovným miest pre osoby so zdravotným postihnutím ako súčasť hlavného kontaktného miesta.”

Druhá myšlienka je o prístupe k postihnutiu. Zdravotne postihnutá osoba sa už viac nepovažuje za záležitosť nedostatku, ale naopak Dohovor považuje postihnutie ako „patológiu spoločnosti“ a je dôsledkom zlyhania spoločnosti. “Aj tu nám chýba dôsledný monitoring, či neboli na základe zdravotného postihnutia osoby vylúčené zo systému vzdelávania, či boli poskytnuté adekvátne podmienky zdravotnej starostlivosti, či je uznané právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu alebo bývanie na rovnakom základe a podobne,” dopĺňa S. Shahzad. “Ľudia so zdravotným postihnutím nepotrebujú k životu samotný dokument, potrebujú posun v myslení a krok za krokom zlepšovať životné podmienky v zmysle tohto Dohovoru.”

Odhaduje sa, že viac ako 650 miliónov ľudí, čo je desať percent svetovej populácie, trpí zdravotným postihnutím. Je to najväčšia minorita na svete. Až 80 percent žije v rozvojových krajinách a v chudobe.

Členské štáty Organizácie spojených národov si naplno uvedomili, že problémy miliónov ľudí nie je možné ignorovať, práve naopak, treba sa im venovať. Svedčí o tom aj fakt, že celkový počet zmluvných strán Dohovoru je ku dnešnému dňu 172, čo predstavuje 89 % členských štátov.